Pochopenie stresu: všetko o príčinách, príznakoch a varovných signáloch

Pojem stres zaviedol otec moderného výskumu stresu, maďarsko-kanadský lekár Hans Selye. Selye definoval stres ako „nešpecifickú reakciu tela, ktorou reaguje na svoje okolie a na požiadavky, ktoré sú na neho kladené“. Požiadavky samy o sebe nie sú zlá vec. Môžu nás motivovať k maximálnym výkonom a pomáhať nám rásť. Život úplne bez stresu a požiadaviek je preto nežiaduci. Chýbala by nám korenistá chuť života v podobe pozitívneho stresu (eustresu), vnútorná motivácia, ako aj živná pôda pre osobnostný rast a pocit úspechu.

Ak je teda stres korením života, prečo toľko ľudí zreteľne trpí stresom a jeho následkami? Ako pri mnohých veciach v živote, aj v prípade stresu záleží na dávke. Kým krátkodobý stres môže byť skutočne povzbudzujúci (napr. v situáciách skúšok), pri dlhodobom strese chýbajú naliehavo potrebné fázy oddychu. Ak je vonkajší alebo vnútorný podnet vnímaný ako nepríjemný alebo má človek pocit, že nie je schopný zvládnuť určitú požiadavku, ide o stres v jeho negatívnej forme (tieseň), ktorý môže zaťažovať naše fyzické a duševné zdravie. Nie nadarmo sa hovorí: „Zo stresu sa mi robí zle od žalúdka“, „To je na vytrhávanie vlasov“ alebo „Potrebujem čas, aby som to spracoval“ .

Nie každý stres je rovnaký. Vedci rozlišujú rôzne typy stresu, ktoré majú odlišný vplyv na naše telo a myseľ:

• Eustres (pozitívny stres) nás motivuje a aktivizuje. Pomáha nám zvládnuť výzvy a prekonať samých seba. Príkladmi sú blížiace sa povýšenie, zaujímavý projekt alebo dôležitá súťaž.

• Distres (negatívny stres) nás naopak preťažuje a môže spôsobiť ochorenie. Vzniká, keď máme pocit, že nie sme schopní zvládnuť požiadavky a nemáme k dispozícii žiadne stratégie na ich zvládnutie

Ako však rozpoznať nezdravý stres? Nasledujúce príznaky môžu poskytnúť odpoveď:

Stres nie je nový fenomén. Už v pradávnych časoch nás vrodený ochranný mechanizmus v nebezpečných a stresových situáciách pripravoval na prežitie. Kým však pre našich predkov išlo o život a smrť, dnes nás stresujú iné veci: finančné starosti, termíny alebo strach zo zlyhania. Program prežitia fungoval vtedy aj dnes podľa rovnakej schémy: ak na telo pôsobí stresový faktor, vylučujú sa stresové hormóny a celý organizmus sa mobilizuje proti „hroziacemu nebezpečenstvu“. Kým systémy, ktoré sú v krátkodobom horizonte zanedbateľné – ako libido, imunitný systém alebo trávenie – sú potlačené, ostatné systémy sa uvedú do stavu pripravenosti na útek alebo boj: dýchanie sa zrýchľuje, pulz a krvný tlak stúpajú, zvyšuje sa svalový tonus a prekrvenie, zatiaľ čo krv sa rýchlejšie zráža, aby bola pripravená na možné zranenia.

Keď zažívame stres, naše telo prechádza zložitým biochemickým procesom, ktorý zabezpečuje našu schopnosť prežiť:

1. Fáza poplachu:

   • Okamžite sa uvoľňujú stresové hormóny (adrenalín a noradrenalín)

   • Aktivuje sa sympatický nervový systém

   • Zvyšuje sa srdcová frekvencia a krvný tlak

   • Pripravuje sa energia na útek alebo boj

2. Fáza odporu:

   • Trvalá produkcia kortizolu

   • Mobilizácia energetických rezerv

   • Snaha tela prispôsobiť sa stresovej situácii

   • Zvýšená bdelosť a výkonnosť

3. Fáza vyčerpania:

   • Pri pretrvávajúcom stresovom zaťažení sa vyčerpávajú telesné zdroje

   • Imunitný systém je oslabený

   • Zvýšené riziko psychických a fyzických ochorení

Tieto biochemické procesy vysvetľujú, prečo môže byť chronický stres taký nebezpečný pre naše zdravie.

Zatiaľ čo fyziologické reakcie na stres prebiehajú u každého človeka rovnako, každý vníma stres inak. Kým niektorí už hovoria: „Už nemôžem!“, ľudia s vysokou odolnosťou voči stresu si udržujú pozíciu. Títo odolní jedinci čelia aj silnému stresu a z negatívnych dôsledkov sa zotavujú pomerne rýchlo.

Hoci každý z nás vníma stres individuálne, existujú určité stresové faktory, ktoré u väčšiny z nás vyvolávajú prudký nárast stresových hormónov. Medzi takéto typické stresové faktory patria:

• Konflikty v pracovnom alebo súkromnom prostredí

• Termíny a tlak na výkon

• Multitasking

• Prílev informácií a neustála dostupnosť

• Dvojitá záťaž spôsobená prácou a rodinou

• Perfekcionizmus

• Choroba alebo úmrtie v rodine

• Rozvod alebo rozchod, odlúčenie

• Strata zamestnania

• Obavy o budúcnosť alebo starosti

• Nedostatočná rovnováha medzi prácou a súkromným životom, málo voľného času

• Preťaženie podnetmi

• Nezdravý životný štýl

Zatiaľ čo krátkodobý stres nášmu telu neškodí, chronický stres môže mať ničivé následky:

• Kardiovaskulárne ochorenia: zvýšené riziko vysokého krvného tlaku a infarktu.

• Poruchy trávenia: žalúdočno-črevné problémy, syndróm dráždivého čreva.

• Oslabený imunitný systém: častejšia náchylnosť k infekciám.

• Hormonálne poruchy: narušenie metabolizmu.

• Chronické bolesti: napätie, bolesti hlavy.

• Výskyt depresií

• Úzkostné poruchy

• Syndróm vyhorenia

• Poruchy koncentrácie a pamäti

• Poruchy spánku

• Problémy vo vzťahoch

• Pokles výkonnosti v práci

• Sociálna izolácia

• Znížené sebavedomie

Včasná diagnostika a odborná pomoc sú kľúčové pre prerušenie tohto začarovaného kruhu.

Záver: stres je komplexný jav, ktorý ovplyvňuje každého človeka inak. Rozhodujúce nie je úplné vyhnutie sa stresu, ale správne zaobchádzanie s ním. Vďaka znalostiam o stresoroch, varovných signáloch a stratégii zvládania sa môžeme naučiť stres zvládať a využívať jeho pozitívne aspekty a zároveň sa chrániť pred jeho negatívnymi účinkami.