Zdravie detí
Najmä počas rastu a pri potrebe duševnej výkonnosti má výživa veľký vplyv na pohodu. Ak deti nekonzumujú dostatok vitamínov, minerálov, stopových prvkov a zdravých mastných kyselín, ich organizmus nemôže správne fungovať.
Deti a zdravé stravovanie
Nie, túto polievku nebudem jesť! Poznáte deti, ktoré odmietajú všetko okrem svojho obľúbeného jedla? Samozrejme, roky intenzívneho rastu a učenia si vyžadujú zdroje. Preto ponúkame mikroživiny, ktoré môžu ľahko prijať aj deti.
Potreba vitamínov u detí a dospievajúcich – čo je dôležité pre vývoj?
Potreba živín je obzvlášť vysoká počas rastových fáz, keď deti podstupujú fyzické aj psychické zmeny. Aj cvičenie niekoľkokrát týždenne (vo futbalovom alebo tenisovom klube) má za následok zvýšené energetické nároky.
Či už od batoľaťa po dieťa alebo od dieťaťa po dospievajúceho: počas rastu sa potreba vitamínu C zvyšuje. Vitamín C podporuje nielen imunitný systém, ale prispieva aj k normálnemu energetickému metabolizmu. Vitamín hrá dôležitú úlohu aj pre nervy a psychiku. Ak zásoby vitamínu C nie sú doplnené, môže to ovplyvniť vašu celkovú pohodu.
Neporušená rovnováha vitamínu D je nevyhnutná aj pre deti. Vitamín je obzvlášť dôležitý pre kosti a svaly. V našich zemepisných šírkach je známy aj ako slnečný vitamín a zohráva dôležitú úlohu pre imunitný systém. V zime naše telo čerpá vitamín D uložený počas leta. Ak však v lete nekonzumujete dostatok vitamínu D (napríklad ak netrávite dostatok času vonku), bude vám cenný vitamín D chýbať aj počas na slnkom chudobnej sezóny.
Stopový prvok železo zaisťuje, že únava a únava počas rastových fáz nemajú šancu. Podporuje tiež imunitný systém a energetický metabolizmus. Počas rastu ho deti a dospievajúci potrebujú predovšetkým na podporu svalovej hmoty, keďže železo je hlavnou zložkou červeného svalového pigmentu myoglobínu.
Vápnik je tiež nevyhnutný pre zdravý rast. Je potrebný hlavne na tvorbu kostry, pretože prispieva k normálnej tvorbe kostí a svalov. Okrem toho podporuje energetický metabolizmus. Vápnik sa nachádza najmä v mliečnych výrobkoch ako mlieko, jogurty, tvaroh či syry. Značné množstvo vápnika obsahuje aj špecifická, prevažne zelená zelenina. Dôležitým zdrojom vápnika je aj brokolica, špenát, hrášok, pór a kel. Na vápnik sú bohaté aj sezam, mandle a vlašské orechy.
Často podceňovaným stopovým prvkom v raste je jód. Pretože naša strava je väčšinou chudobná na jód, je ťažké prijať dostatok jódu bežnou stravou. Jód hrá dôležitú úlohu pre štítnu žľazu, ktorá je obzvlášť ohrozená počas puberty v dôsledku prudkého rastu. Jód tiež ovplyvňuje kognitívne funkcie a nervový systém.
Správy z vedy
Hľadali sa mikroživiny, našla sa potreba konať
Aká je situácia v oblasti výživy detí v EÚ? Vedci sa touto otázkou zaoberali a svoje výsledky zverejnili v časopise „Clinical Nutrition“.
Prehľadová štúdia: vitamín D je u detí s nadváhou nedostatočný
Deti s nadváhou to nemajú ľahké: nielenže ich dráždia ich rovesníci, ale je u nich aj zvýšené riziko, že budú trpieť chorobami, ktoré bežne postihujú len dospelých. Nedávna štúdia teraz ukazuje, že sú tiež v nevýhode, pokiaľ ide o prísun vitamínu D v porovnaní s rovesníkmi s normálnou hmotnosťou.
9 tipov pre rodičov: správna výživa pre deti – buďte zdraví, vyhýbajte sa chorobám
-
Dostatočne pite
Zdravá a pestrá strava začína správnym príjmom tekutín. Pre deti sa odporúča okolo 1,5 až 2,5 litra denne. Tu by ste si mali zvoliť vodu, riedené ovocné šťavy a nesladené bylinkové čaje. Sódovky alebo kofeínové nápoje by mali byť povolené len pri zvláštnych príležitostiach. Tekutiny počas dňa dokáže telu dodať okrem nápojov aj ovocie a zelenina.
-
5 porcií ovocia a zeleniny denne
Nemecká spoločnosť pre výživu odporúča päť porcií zeleniny a ovocia denne – rozdelených na tri porcie zeleniny a dve porcie ovocia. Ideálna je zmes surovej, varenej a varenej zeleniny.
-
Nezabudnite na vápnik
Zelená zelenina, chutné oriešky a semienka na zahryznutie a nízkotučné mliečne výrobky sú dôležitými zdrojmi vápnika, a preto sú nevyhnutné pre detskú stravu. Vápnik je potrebný na udržanie zdravých zubov a kostí. Ďalej podporuje činnosť svalov a ovplyvňuje delenie buniek.
-
Raňajky ako cisár
Raňajky sú najdôležitejším jedlom dňa. Najmä deti ráno potrebujú energiu, aby začali deň s energiou. Čo tak nejaké müsli s jogurtom a ovocím? To sa dá pripraviť kreatívnym a priateľským spôsobom v niekoľkých krokoch. Ako zdravé raňajky sú vhodné aj teplé kaše s ovocím alebo celozrnné pečivo so syrom a zeleninou.
-
Omega-3 mastné kyseliny
Ryby by mali byť na jedálnom lístku aspoň raz týždenne. Studenovodné ryby (sardinky, sivoň atď.) sú bohaté na zdravé omega-3 mastné kyseliny a sú pre deti nevyhnutné. Mastná kyselina dokosahexaenová (DHA) prispieva k udržaniu normálnej funkcie mozgu. Podporuje aj zrak. Ak chcete Omega 3 užívať vo forme olejov, môžete tak urobiť vo forme repkového oleja, ľanového oleja alebo oleja z vlašských orechov.
-
Sladkosti a rýchle občerstvenie
Každý, kto má doma chuť na sladké, vie, aké ťažké je povedať nie sladkým a slaným veciam. Sladkosti, chipsy a pod. by ste mali jesť len vo výnimočných prípadoch (maximálne dvakrát týždenne). Uvedomelý a zodpovedný prístup k sladkostiam a rýchlemu občerstveniu by mal byť zavedený už od útleho veku. Snack áno, ale s mierou!
-
Byť vzorom
Dôležité je nenútiť dieťa do jedla, ale stanoviť mu jasné pravidlá. Môže byť užitočné definovať jasné časy jedla, ktoré musia dodržiavať všetci členovia rodiny. K tomu, aby jedlo, ktoré dieťa ešte pred pár mesiacmi odmietalo, bolo opäť chutnejšie, môže pomôcť aj neustále ochutnávanie. Nájdite si čas na jedlo a naplánujte si spoločné chvíle každý deň!
-
Byť kreatívny
Keď deti odmietajú obed alebo večeru, rodičia rýchlo dosiahnu svoje hranice. Čo môžete urobiť, aby ste ich povzbudili, aby opäť jedli? Pomôcť môže, ak ich necháte zúčastniť sa prípravy. Nechajte ich postarať sa o drobné úlohy v kuchyni. Deti tak môžu vidieť, ako sa jedlo pripravuje. Atraktívna prezentácia jedla môže tiež stimulovať chuť do jedla.
-
Dostatok spánku
Pokojný spánok je obzvlášť dôležitý pre deti, najmä v batoľacom a školskom veku. Počas spánku sa zbiera nová energia a spracovávajú sa dojmy z dňa.
Európska štúdia s deťmi ukazuje: Hľadali sa mikroživiny, našla sa potreba konať
Stavanie vzdušných zámkov, skákanie v mlákach, objavovanie sveta. Detstvo má pre nás nielen emocionálny význam, ale je aj ústredné pre náš budúci život: Aby deti mohli naplno rozvinúť svoj potenciál, ich telá musia byť zásobované primeraným množstvom živín. Ako je to však so zásobovaním mladých občanov EÚ potravinami? Vedci sa touto otázkou zaoberali a svoje výsledky zverejnili v časopise „Clinical Nutrition“.
Vývoj dieťaťa – od rastu v maternici až po koniec puberty – je kľúčovou fázou v živote človeka. Tak ako plány architekta určujú vzhľad a funkčnosť budúceho domu, gény určujú, aké vlastnosti a schopnosti môže dieťa rozvíjať – ak všetko ide optimálne. Tu vstupujú do hry mikroživiny, ktoré dieťa potrebuje pre svoj vývoj a rast v dostatočnom množstve a ktoré musí byť dodávané zvonka prostredníctvom stravy. Ako je to však s prísunom mikroživín detí z krajín EÚ? V roku 2018 sa touto otázkou zaoberala medzištátna štúdia.
Príjem mikroživín u mladých občanov EÚ pod drobnohľadom
Výskumníci použili ako základ údajov projekt EÚ: prospektívnu pozorovaciu štúdiu o detskej obezite s údajmi z piatich európskych krajín. V tejto štúdii sa príjem potravy u 0- až 8-ročných detí určoval pomocou trojdňového záznamu jedla. Na vyhodnotenie príjmu vápnika, fosforu, železa, zinku, horčíka, jódu, kyseliny listovej a vitamínov B12, A a D boli použité usmernenia Amerického lekárskeho inštitútu (IOM).
Analýza údajov ukázala, že príjem železa, jódu, kyseliny listovej a vitamínu D bol na úrovni skupiny nedostatočný. Na individuálnej úrovni len 20 % detí vo všetkých vekových skupinách malo vysokú pravdepodobnosť dostatočného príjmu železa, jódu, folátu a zinku. V prípade vápnika to bolo pozorované už vo veku 12 mesiacov.
Záver: Rovnako ako predchádzajúce epidemiologické štúdie, aj táto štúdia ukázala, že deti z piatich krajín EÚ majú nedostatočný príjem železa, vápnika, vitamínu D, kyseliny listovej, jódu a zinku. Podľa výskumníkov by boli žiaduce ďalšie štúdie, ktoré by objasnili zdravotné dôsledky nedostatočného prísunu mikroživín.
Referencia:
Zaragoza-Jordana, M. a kol. 2018. Primeranosť príjmu mikroživín u detí od narodenia do 8 rokov. Údaje z projektu detskej obezity.Clin Nutr. 37 (2): 630-7.
