Sekundárne rastlinné látky
Okrem mikroživín, ako sú vitamíny a minerály, prijímame v každodennej strave aj sekundárne rastlinné látky. Sekundárne rastlinné látky sa čoraz častejšie nachádzajú aj v potravinových doplnkoch.
Sekundárne rastlinné látky
Ovocie, zelenina, orechy, celozrnné výrobky: Tieto potraviny obsahujú sekundárne rastlinné látky, a preto sú súčasťou našej každodennej stravy. Čím viac sa zameriavame na rastlinnú stravu, tým viac týchto látok prijímame.
Čo sú sekundárne rastlinné látky?
V metabolizme rastlín sa rozlišujú primárne a sekundárne rastlinné látky. Primárne rastlinné látky sú pre rastliny životne dôležité. Sú teda podobné tukom, sacharidom a bielkovinám v ľudskej potrave, ktoré sa premieňajú v rôznych metabolických procesoch. Je známe, že rastliny majú tzv. sekundárny metabolizmus. Tu zohrávajú úlohu sekundárne rastlinné látky. V tejto súvislosti sa objavujú názvy ako napr:
-
Karotenoidy
-
(Poly)fenoly (napr. OPC)
-
Steroidy
-
Terpény
-
Kofeín
-
Fytosteroly
-
Polyamíny (napr. spermidín)
-
Alkaloidy (napr. berberín)
Spočiatku medzi vedcami panovala nezhoda v tom, prečo rastlina potrebuje sekundárne rastlinné látky. Očividne hrajú len nepriamu úlohu vo výžive a prežití rastliny. Potom sa však zistilo, že sekundárne rastlinné látky majú pre rastliny dôležitú ochrannú funkciu. Rastliny sa týmito látkami chránia pred vonkajšími vplyvmi prostredia, napríklad pred predátormi, UV žiarením a inými potenciálne škodlivými faktormi.
Význam sekundárnych rastlinných látok podčiarkuje skutočnosť, že mnohé z týchto látok sú jedovaté. Pri niektorých látkach to do určitej miery platí aj pre ľudské vstrebávanie. Na druhej strane dnes mnohí odborníci zastávajú názor, že sekundárne rastlinné látky môžu mať na ľudský organizmus aj veľmi pozitívne účinky. Vždy záleží na jednotlivej látke a koncentrácii tejto látky. „Dávka robí jed“ vždy platí pre sekundárne rastlinné látky.
Čo pre nás môžu urobiť sekundárne rastlinné látky?
Výskum v oblasti sekundárnych rastlinných látok a ich potenciálnych účinkov na ľudský organizmus ešte nie je ukončený. Niektoré pozitívne účinky sú však už preukázané pri rôznych rastlinných látkach.
Napríklad o flavonoidoch sa hovorí, že majú antioxidačný účinok. Okrem iného sa o polyfenoloch hovorí, že podporujú trávenie. V prípade polysacharidov sa hovorí o stimulácii imunitného systému. Niektoré strukoviny, napríklad ovos, by mohli obsahovať látky s protizápalovým účinkom.
Výskum v tejto oblasti pokračuje. Európsky úrad pre potraviny EFSA preto zatiaľ nedokázal potvrdiť žiadne pozitívne zdravotné tvrdenia pre väčšinu sekundárnych rastlinných látok. Vedecké štúdium sekundárnych rastlinných látok je náročné aj preto, že ich počet je taký veľký. Odhaduje sa, že existuje 100 000 rôznych fytochemikálií, z ktorých asi 5 000 až 10 000 sa nachádza v ľudskej strave.
