Základné stopové prvky v ľudskom tele
- Chróm (Cr)
- Kobalt (Co)
- Železo (Fe)
- Jód (I)
- Meď (Cu)
- Mangán (Mn)
- Molybdén (Mo)
- Selén (Se)
- Kremík (Si)
- Zinok (Zn)
Tieto stopové prvky sa nazývajú esenciálne, pretože ich nedostatok v tele môže viesť k poruchám funkcií organizmu.
Malé množstvo - veľká úloha
Nasledujúce stopové prvky sú označené ako esenciálne. Ako už názov napovedá, pre fungovanie organizmu ich potrebujeme, aj keď len v malom množstve.
Jód
Nevyhnutný pre hormóny štítnej žľazy: Ako zložka hormónov štítnej žľazy zohráva stopový prvok jód dôležitú úlohu pre „pedál akcelerátora“ štítnej žľazy. Štítna žľaza prostredníctvom hormónov štítnej žľazy riadi rôzne telesné funkcie. Jej hormóny ovplyvňujú nielen metabolizmus kyslíka a energie v celom tele, ale aj metabolizmus mnohých hormónov a regulujú tepelnú rovnováhu. Riadia tiež vývoj orgánov, rast a metabolizmus bielkovín a tukov. Dôležitými prirodzenými zdrojmi jódu v strave sú predovšetkým morské ryby a morské plody. Potreba stopového prvku, ktorý je nevyhnutný pre duševný vývoj nenarodeného dieťaťa, sa zvyšuje najmä počas tehotenstva. Jód sa nachádza najmä v tučných morských rybách, ako je napríklad kambala. Rastlinnými zdrojmi jódu sú morské riasy, ako napríklad mechúrnik.
Mangán
Stopový prvok pre kosti: Mangán je základný stopový prvok, ktorý je v tele prítomný len vo veľmi malom množstve v porovnaní s inými základnými mikroživinami. Napriek svojmu nízkemu výskytu zohráva mangán dôležitú úlohu v mnohých metabolických procesoch. Mangán je potrebný na udržanie normálnych kostí a na normálny energetický metabolizmus. Ako súčasť antioxidačného enzýmu SOD (superoxiddismutáza) mangán tiež pomáha chrániť bunky pred oxidačným poškodením spôsobeným voľnými radikálmi. Mangán sa nachádza v živočíšnych aj rastlinných tkanivách - hoci tie druhé sa považujú za bohatšie na mangán.
Chróm
Dôležitý stopový prvok pre metabolizmus cukrov: Chróm je základný stopový prvok, ktorý zohráva dôležitú úlohu v metabolizme cukrov v tele. Po jedle sa glukóza získaná zo sacharidov transportuje do buniek. Na tento proces je potrebný inzulín. Chróm však v tomto procese zohráva aj aktívnu úlohu, a preto pomáha udržiavať normálnu hladinu cukru v krvi. Rôzne okolnosti môžu viesť k zvýšenej potrebe tohto stopového prvku. Chróm je obzvlášť dôležitý v typickej západnej strave bohatej na sacharidy, pretože zohráva úlohu pri využívaní makroživín (napr. sacharidov a tukov). Zvyšujúci sa vek alebo vysoká úroveň športu môžu tiež zvýšiť dennú potrebu chrómu. Významné množstvo chrómu sa nachádza najmä v teľacej pečeni, pivovarských kvasniciach, pšeničných klíčkoch, ale aj v celozrnných výrobkoch a mäse. Na druhej strane sa ovocie a mnohé druhy zeleniny všeobecne považujú za potraviny s nízkym obsahom chrómu.
Molybdén
Dôležitý pre metabolizmus bielkovín obsahujúcich síru: Molybdén je málo známy stopový prvok, ktorý sa podieľa na prirodzenom metabolizme aminokyselín obsahujúcich síru v ľudskom organizme. Keďže telo si molybdén nedokáže samo vyrobiť, patrí medzi základné stopové prvky, ktoré sa musia pravidelne dodávať prostredníctvom stravy. Potraviny, ako sú fazuľa, listová zelenina, orechy a pečeň, sú obzvlášť bohaté na molybdén. K dennému prísunu molybdénu môže prispieť aj pitie minerálnej vody alebo tvrdej vody z vodovodu.
Selén
Selén objavil v roku 1818 švédsky chemik Berzelius. Názov dostal podľa gréckej bohyne mesiaca Selény, a to vďaka svojmu striebornošedému lesku. Selén je súčasťou mnohých enzýmov a bielkovín. Selén okrem iného zohráva úlohu pri regulácii metabolizmu štítnej žľazy, podporuje udržiavanie normálneho stavu vlasov a nechtov a ako súčasť antioxidačnej siete pomáha chrániť bunky pred agresívnymi molekulami známymi ako voľné radikály.
Selén je obsiahnutý najmä v bielkovinovej frakcii. Preto medzi potraviny bohaté na selén patrí mäso, ryby, vnútornosti a orechy. Obsah selénu v brazílskych orechoch je obzvlášť vysoký a poskytuje približne 70 až 90 µg selénu v jednom orechu.
Zinok
Zinok je po železe druhým najčastejším stopovým prvkom v tele a je potrebný pre mnohé biochemické procesy. Zinok okrem iného prispieva k udržaniu normálnej funkcie imunitného systému a pomáha chrániť bunky pred oxidačným stresom. Zinok ovplyvňuje aj mnohé bunkové funkcie: je súčasťou mnohých enzýmov, zohráva regulačnú úlohu v hormonálnej rovnováhe a podieľa sa na syntéze bielkovín a stavebných prvkov DNA. Podieľa sa aj na raste a diferenciácii buniek.
Potraviny živočíšneho pôvodu sú pre zásobovanie ľudí zinkom obzvlášť dôležité. Po prvé, vo všeobecnosti obsahujú vyššie koncentrácie zinku a po druhé, biologická dostupnosť zinku zo živočíšnych zdrojov je tiež vyššia. Medzi zdroje zinku rastlinného pôvodu patria špenát, ovsené vločky, pšeničné klíčky a celozrnné výrobky.
Meď
Meď je jedným z menej známych stopových prvkov. Je súčasťou mnohých enzýmov a podieľa sa na mnohých rôznych metabolických procesoch. Meď sa napríklad podieľa na tvorbe spojivového tkaniva, na prenose železa v tele a na metabolizme nervov a energie. Prispieva aj k normálnym imunitným funkciám a podieľa sa na antioxidačnom obrannom systéme organizmu. Príjem medi môže byť narušený dlhodobým príjmom väčšieho množstva zinku. Meď a zinok si konkurujú pri vstrebávaní do tela. Pri dlhodobom užívaní zinku je preto potrebné dbať na dostatočný príjem medi.
Železo
Železo sa podieľa na mnohých procesoch v ľudskom organizme. Je súčasťou červených krviniek a telo ho potrebuje na krvotvorbu a prenos kyslíka. Na dostatočnom množstve železa je závislý aj imunitný systém. Za bohaté na železo sa považuje napríklad teľacie mäso, bravčová pečeň, strukoviny a ovsené vločky.
Železo je po kyslíku, kremíku a hliníku štvrtým najrozšírenejším prvkom na zemskom povrchu, tvorí približne 5 %. V ľudskom tele je prítomné v koncentrácii 50 až 60 mg na kg telesnej hmotnosti, čo zodpovedá celkovému množstvu 3,5 až 4 g železa pre osobu s hmotnosťou 70 kg. Železo je súčasťou červených krviniek a telo ho potrebuje na krvotvorbu a prenos kyslíka. Na dostatočnom množstve železa je závislý aj imunitný systém.
Najdôležitejším stopovým prvkom je určite železo, ktorého nedostatok je veľmi častý. Približne 20 % žien v plodnom veku má nedostatok železa. O to dôležitejšie a lepšie je získať podrobné informácie o tejto téme.
Existujú aj ďalšie stopové prvky, ktoré sa vyskytujú v tele, ale nie je objasnené, či sú esenciálne. Patrí medzi ne arzén, nikel, vanád a cín.
Na druhej strane iné prvky, ako napríklad horčík, vápnik, sodík, draslík a fosfor, sú v tele potrebné vo veľkom množstve. Zvyčajne sa označujú jednoducho ako minerálne látky, niekedy aj ako objemové prvky. Rôzne názvy teda jednoducho vychádzajú z množstva prvku, ktoré ľudský organizmus potrebuje.
Analýza živín
Ak chcete zistiť viac o stave svojich vlastných mikroživín alebo zásobe stopových prvkov, je nevyhnutné vykonať laboratórny test. Mikroživiny sa dajú v tele zistiť prostredníctvom dvoch krvných testov. Po prvé, možno analyzovať sérum a po druhé, celú krv. Tento typ analýzy živín často odhalí nedostatok stopových prvkov, najmä u starších ľudí, ako sa dozvieme vo videu.
Po laboratórnej analýze sa môžete poradiť so svojím lekárom, aby ste sa dozvedeli viac o svojich krvných hodnotách a o tom, či je v niektorej oblasti nedostatok.
